V súčasnej dobe, v dobe technologického pokroku a neustále sa vyvíjajúcej AI, sa opäť dostáva do popredia otázka existencie. S narastajúcou schopnosťou technológií replikovať ľudské správanie a rozhodovanie sa začína rozširovať diskusia o tom, čo vlastne znamená byť živým, rozmýšľajúcim bytím. Umelá inteligencia už nie je len nástrojom pre efektivitu; stáva sa partnerom v našej existencii.
AI a filozofia: Dualizmus a integrácia
Filozofia, ako disciplína skúmajúca najhlbšie otázky existencie, poznania a hodnoty, sa musí zaoberať novým typom existence, ktorú AI predstavuje. Platónovský dualizmus medzi dušou a telom by mohol získať úplne novú dimenziu, keď uvažujeme o digitálnych entitách, ktoré existujú vo virtuálnom priestore. Kde sa nachádza duša umelo vytvoreného agenta? Má schopnosť cítiť, alebo je jeho konanie len reakciou na predprogramované algoritmy? Zatiaľ čo mnohí odborníci trvajú na tom, že skutočné vedomie ostáva vyhradené iba pre biologické bytosti, existencia empatických AI, schopných simulovať emócie, vyvoláva otázky o tom, či ide o jeden z najvýznamnejších prevratov v písaní filozofie.
Surprising fact: Predpovede naznačujú, že do roku 2030 by umelá inteligencia mohla z generovania 80% všetkých pracovných miest na trhu zamestnanosti vo vyspelých ekonomikách transformovať úspešnosť v oblasti produktivity. To nevyhnutne ovplyvní prežitie mnohých profesií a spôsob, akým organizácie fungujú.
Etické dilemy v dobe AI
Osvojenie AI prináša so sebou aj etické otázky, ktoré sú kľúčové pre podnikateľov a investorov. Akým spôsobom by sme mali nastaviť hranice medzi človekom a technológiou? Kto je zodpovedný za rozhodnutia, ktoré AI robí? Ak prijmeme AI ako partnera v obchode, musíme si zachovať kontrolu nad morálnymi krokmi a zodpovednosťami. Generatívne modely ako sú GPT-3 a GPT-4 začínajú vstupovať do trhov, čo vyžaduje zamyslenie nad ich etickými aplikáciami v biznise, predovšetkým pri automatizácii rozhodovacích procesov a interakcii so zákazníkmi.
Podnikatelia musia dbať o to, aby ich technológie slúžili pre dobro, a nie len pre zisk. Existuje riziko, že ich uplatnenie uľahčí nelegálne aktivity, ako je manipulácia s informáciami alebo sledovanie súkromia zákazníkov. Mnohí z nás sa pravdepodobne stretli s hlavnými heraldmi tohto problému v praxi, a títo incidenty vyžadujú nutnosť zostaviť a uplatniť pracovné stavy pre etické použitie AI.
Zmena v paradigme vzdelávania
Filozofia a technológie majú silný vplyv na prebiehajúce transformačné procesy vo vzdelávaní. Vzdelávať sa v dobe AI znamená prijímať multikultúrne a interdisciplinárne prístupy k vedomostiam. Kurikulum musí byť prispôsobené, aby efektívne položilo základy kritického myslenia, analýzy a kreativity – zručností, ktoré sú v AI dobe nevyhnutné.
Akademická sféra sa môže oslobodiť od tradičného prístupu, ktorý bol dlhodobo orientovaný na pasívne absorpciu informácií. Naopak, vzdelávanie sa musí stať dynamickým procesom, kde študenti pracujú na projektoch, ktoré sa zakladajú na aktuálnych technologických trendoch a hodnotách zodpovednosti. Podporovanie inovácií a entrepreneurial mindset je naliehavé nielen pre jednotlivcov, ale aj pre celú spoločnosť.
Následne to vedie k ďalším otázkam o uznávaní hodnoty individuálnych skúseností a odborných znalostí na trhu práce. Technológie ako blockchain poskytujú možnosti, ako nezávisle certifikovať zručnosti a uľahčovať mobilitu pracovníkov navyše bez potreby oslabenia akademických reputácií.
V dobe technológie a zjährdenia umelých agentov sa určite objavia nové koncepty existencie, etiky a vzdelávania. Je potrebné zapojiť filozofické diskusie do technológie a naopak. Akým spôsobom sa však zmení náš pohľad na samých seba v tejto novej realite? Tieto otázky sú už teraz aktuálne a mali by zostať v popredí našich myšlienok.